Porážka Banderovcov
Vážené dámy a páni , súdružky, súdruhovia!
Stretli sme sa spoločne pri tomto pamätníku, ktorý symbolizuje víťazstvo Čechov a Slovákov nad banderovskými bandami, aby sme si spoločne, dnes už žiaľ politicky rozdelení, ale srdcom a vzťahmi naďalej blízki, s úctou pripomenuli dve významné udalosti našej spoločnej histórie a s pokorou sa poklonili tým, ktorí v Slovenskom národnom povstaní a v boji proti Banderovským bandám obetovali na oltár vlasti to najcennejšie – svoje, prevažne mladé životy.
Tieto historické udalosti úzko na seba nadväzovali a majú spoločného menovateľa - boj proti fašizmu a jeho prisluhovačom, ktorí nechceli pochopiť, že európske národy, ktoré boli trýznené najstrašnejšou vojnou v dejinách ľudstva, zmietli fašizmus na smetisko dejín.
Veď v UPA boli aj Maďari, Chorváti, Taliani, Rakúšania, Španieli, Francúzi, Holanďania, Belgičania, Rumuni, Nemci aj Slováci. Napospol živly kompromitované kolaboráciou s nacistami, ktorí sa beztrestne nemohli vrátiť do svojich domovov, lebo boli na zoznamoch vojnových zločincov. Títo sa pripojili k banderovcom v jedinej nádeji – v očakávaní tretej svetovej vojny. Prepojenosť týchto udalostí dokumentuje okrem iného aj účasť na likvidácii banderovských bánd okrem 6087 vojakov a dôstojníkov, 5623 príslušníkov bezpečnosti aj 360 bývalých partizánov.
14. augusta 1947 bol vydaný rozkaz brigádnym generálom Júliusom Noskom- na úseku Strečno – Vrútky zabrániť bande Burlak preniknúť na západ. Tento rozkaz bol splnený v noci z 3.9. na 4.9. 1947, kedy bol v tomto regióne pochytaný zvyšok bandy aj s ich veliteľom Burlakom . Preto tento pamätník víťazstva nad banderovskými bandami je zároveň vďakou obidvoch našich
národov tým , ktorí so zbraňou v ruke bojovali, boli zavraždení alebo padli v tomto boji od Bardejova až po Kúty.
Tento historický fakt neuvádzam náhodou. Veď tento región zohral významnú úlohu aj počas Slovenského národného povstania. Koncom augusta a začiatkom septembra v roku 1944 Strečno urputne bránili proti nemeckým vojskám aj francúzski partizáni.
Vážení prítomní, tak ako počas II. svetovej vojny, tak aj počas fašistického teroru sa naše obidva národy usilovali o znovu vytvorenie spoločného štátu. Toto úsilie bolo spečatené krvou tisíckami padlých, umučených a zavraždených v boji proti agresorovi a deklarované vo Vianočnej dohode v roku 1943 a zakotvené v Košickom vládnom programe – vytvoriť po porážke fašizmu novú Československú republiku ako štát dvoch rovnoprávnych národov.
Pripomíname si dnes udalosť, ktorá je zlatými písmenami zapísaná v našich spoločných dejinách. Veď aj v pesničke o partizánovi sa spieva – bojovali tam Slováci, Česi, Srbi a Chorváti. Áno v tomto povstaní okrem revolty voči fašizmu a jeho domácim prisluhovačom bojovali naši dedovia a ocovia za krajšiu budúcnosť obidvoch našich a ďalších národov.
Zákon prírody je neúprosný, čoraz menej je už medzi nami tých, ktorí boli tvorcami tejto pre nás svetlej histórie. Túto realitu zneužívajú takzvaní tiež historici. Na Slovensku je to napríklad vnuk Ďuricu, Kotleba a mnohí ďalší sa snažia historický odkaz Slovenského národného povstania a boja proti fašizmu dehonestovať a dostať na smetisko dejín. Žiaľ v niektorých prípadoch sa im to aj darí. Veď bez súhlasu občanov rozbili aj náš spoločný štát.
Tým ako prví porušili Trianonskú mierovú zmluvu z roku 1920, ktorá zohľadnila etnické, strategické i ekonomické aspekty a potvrdila hranice Československého štátu. Týmto politickým aktom otvorili vráta dokorán
pohrobkom kolaborantov s fašizmom a hrozivému bujneniu nacionalizmu a šovinizmu v obidvoch našich krajinách - germanizácia a maďarizácia sa postupne v určitých oblastiach spoločenského života stáva realitou. Rozpredáva sa prevažne západným korporáciám naše národné bohatstvo, ktoré vytvorili mozoľnaté ruky a um našich predkov a zároveň sa všemožne usilujú o zrušenie Benešovych dekrétov.
Nie náhodou prezident Beneš varoval: „Môže sa stať, že moje dekréty vydané z rozhodnutia víťazných veľmocí II. svetovej vojny budú s odstupom času revanšistami vyhlasované za neplatné. Nenechajte sa oklamať a ich návrat nedopustite.“ Preto aj my tu prítomní vyzývame vlády Českej a Slovenskej republiky, aby povedali rázne NIE – Benešové dekréty nezrušíme, požiadavky pohrobkov ľudákov, fašistov a kolaborantov nesplníme.
Toto nihilizovanie našich spoločných dejín nás zaväzuje zachovať pre ďalšie generácie objektívny historický odkaz Slovenského národného povstania, povstania Českého ľudu a spoločného boja proti banderovcom a tak napĺňať odkaz tých, ktorí za náš spoločný štát bojovali, zomierali a po vojne aj úspešne budovali. Nesmieme zabudnúť na viac ako 23 000 komunistov , ktorí padli v boji, boli umučení, alebo zavraždení. Nesmieme zabudnúť ani na desaťtisíce Židov, ktorí boli odvlečení, najmä zo Slovenska, v mene kríža do koncentračných táborov, ale ani na tisíce českých bratov a sestier, ktorí boli vyhostení zo Slovenska po vzniku Slovenského klérofašistického štátu. Tento zločinecký a vazalský štát fašistického Nemecka, ktorého vládna mašinéria dala len v Nemeckej povraždiť 481 mužov, 211 žien, 58detí od šesť týždňov do 14 rokov, sa od rozbitia Československého štátu prostredníctvom šovinizmu a nacionalizmu chce dostať na piedestál najmä Slovenská národná strana a klerikáli. Ich predstavitelia sa snažia urobiť z Tisu a ďalších lokajov Hitlera mučeníkov, odhaľujú im pamätné tabule a ich busty majú mnohí vo svojich kanceláriách. K tomuto politickému a spoločenskému negatívnemu vývoju im výrazne napomohlo aj podpísanie Vatikánskej zmluvy. A tak sa Slovensko pomaly a isto stávalo znovu klerikálnym štátom. Ako na bežiacom páse sa začali rušiť štátne školy a miesto nich sa otvárajú cirkevné školy, ktoré sú aj finančne zvýhodňované. Náboženstvo sa stalo povinným predmetom a má výraznú prioritu pred vyučovaním etiky. Tento vývoj vo svoj prospech v celku úspešne využíva maďarská menšina, ktorá si postupne vydobyla aj vlastnú univerzitu a snaží sa, zvlášť v poslednom období o autonómiu. Protagonisti tohto spiatočníckeho spoločenského vývoja, ktorí vyhrotili nacionalizmus na ostrie noža s maďarskou menšinou, zamlčujú občanom, že vznikom pre nich tak ospevovaného vojnového Slovenského štátu, Slovensko stratilo 10 400 km/2 územia, 854 000 obyvateľov, 19 % priemyslu a viac ako 30 % ornej pôdy najvyššej bonity a jeho územie len v roku 1943 muselo opustiť viac ako 19 500 obyvateľov českej národnosti.
Vážení prítomní. Vo svojom vystúpení som zdôraznil, že príslušníci našich národov bojovali okrem iného aj za krajšiu budúcnosť svojich potomkov.
Som presvedčený, že keby tí čo už nie sú medzi nami videli čo za 17 rokov urobili nadšenci kapitalizmu z našimi krajinami, boli by zhrození. Tak ako v Čechách drvivá časť občanov aj na Slovensku je ponižovaná, ožobračovaná, okrádaná a manipulovaná aktérmi kapitalistického politického systému. Amatérske zásahy do ekonomiky zlikvidovali naše konkurencieschopné podniky a takmer sebestačné poľnohospodárstvo a 60 % potravín musíme dnes dovážať. Národný majetok predali za smiešne ceny zahraničnému kapitálu. Hrubý domáci produkt dosahuje úroveň roku 1989 . Štátny dlh predstavuje vyše 20 miliárd dolárov. Nastalo obrovské vysťahovávanie ľudí za robotou do zahraničia v rámci Európskej únie, ale i mimo nej, naši vysokoškolsky vzdelaní ľudia robia doslova slúžky v zahraničí.
Priemerná mzda na Slovensku je iba 25 % z priemernej reálnej mzdy štátov Európskej únie. Vyše 20 % občanov po prijatí antisociálnych zákonov sa ocitlo pod hranicou biedy. Mladé rodiny žijú bez perspektívy, nevytvárajú sa pre ne
základné životné podmienky. Slovenská vláda napriek snahe túto neúnosnú situáciu nemôže vyriešiť a dlhodobo chorí, invalidi a prestarli ľudia sa dostali na perifériu spoločnosti. Človeku sa dvíha žalúdok nad neľudským prístupom k človeku, ktorý je odkázaný na opateru, keď ho otvorene nútia odovzdať úspory, alebo iný majetok penziónu, alebo domu dôchodcov len preto, aby ho do týchto zariadení prijali. Heslom i terajšej vlády je: „..buď zdravý a vzdelaný, iba ak na to máš, ak nie tak zomri, žobri, alebo ži hlúpy.“
Jednoducho povedané, súčasná situácia a dianie na Slovensku sa moc neodlišuje od diania v Čechách a aj preto je tento žalostný vývoj nihilizácia odkazu Slovenského národného povstania. Preto aj na tomto našom slávnostnom stretnutí vyhlásme, že nedopustíme hanobenie Slovenského národného povstania, povstania Českého ľudu a celého odboja proti fašizmu, ktorý sa skrytou, alebo otvorenou formou uskutočnil v ktoromkoľvek kúte našej bývalej spoločnej vlasti. Všetci dobre vieme, že len v jednote je sila a priateľstvo nepozná hraníc. Preto spojme sily v boji proti tomuto nespravodlivému politickému zriadeniu. Ďakujem Vám za pozornosť.
Návrh na udelenie Pamätnej medaile pri príležitosti 60. výročia porážky banderovcov v ČSR: - Ing. Eduard T R I Z U L I A K, priamy účastník SNP
- Ladislav M A R K O, priamy účastník SNP,
Obaja z okresu Dolný Kubín.
